Už dlhšie nebolo o čom. Komentovať amerického prezidenta, nemá význam. Jeden deň čosi povie, a na druhý deň sa vám vysmeje, že to tak vôbec nemyslel, a že on myslel úplný opak. Túto skvelú politickú stratégiu ho isto naučili politickí poradcovia zo Slovenska, kde koaliční predstavitelia pravidelne popierajú vlastný nos medzi očami, chirurgicky si nechávajú odstraňovať chrbticu, či kožu z tváre. Nuž zo zúfalstva sme sa opýtali Romany Tabakovej, o čom premýšľa.
RT: Mne je ľúto voličov vládnej koalície. Tí ľudia sú na tom tak zle, že sa tešia z toho, keď ich niekto opíja rožkom. Čo už je smutnejšie ako pohľad na človeka, ktorý sa nevie dočkať, kedy dostane ten svoj vysnený poldecák plný pečiva? Veď uznajte sami. Koalícia sa oháňa obranou národnoštátnych záujmov, ale skúste sa opýtať voliča koalície, či by vam vedel konkretizovať čo tie záujmy vlastne sú. Garantujem vám, že sa nedozviete nič. To nie pre to, žeby tí voliči boli hlúpi a nemali pamäť. Ono rovnako by ste dopadli, ak by ste sa opýtali vládnych politikov. Tiež by netušili, čo by mali povedať. Alebo sa skúste opýtať voličov vládnych strán za akú budúcnosť pre svoju krajinu hlasovali, keď volili niektorú zo strán koalície. Povedia vám, že za krajinu bez progresívcov a gayov. No nikdy vám nebudú vedieť povedať žiadnu víziu kam by mala krajina napredovať. Netušia ako spraviť život lepším pre ich deti. Oni sú tak nejako presvedčení, že stači bojovať proti zlu, a to dobro príde nejako samo. Je smutné, že nemajú žiadne konkrétne predstavy čo by chceli pre svoje deti a vnúčatá postaviť. Nemajú žiadnu predstavu čo by po nich malo ostať, a túto frustráciu z vlastnej neschopnosti si vybíjajú na slabšich, na tých čo sa nevedia brániť. Škoda, že im nedochádza, že Slovensko je presne v rovnakej situácii. Ak sa bude šliapať po slabších na medzinárodnej úrovni, tak Slovensko je jednou z najslabších krajín, čiže budeme prví na rade. Mne je fakt ľúto voličov, ktorým je sympatickejšie ničenie, ako stavenie. Je mi ľúto voličov, ktorí dokážu iba bojovať proti niečomu, ale nikde nie za niečo. Je mi ľúto voličov, ktorí sa vlastnou nevzdelanosťou stávajú korisťou rôznych manipulátorov. V tejto krajine už desaťročia dávajú politici voličom ryby, ale božechráň aby ich naučili rybárčit. Pekným príkladom je riešenie problémov s nebankovkami. Namiesto aby sme my ako štát zlepšovali finančnú gramostnosť občanov, aby si sami boli schopní vyhodnotiť, či je daný finančný produkt výhodny, alebo nevýhodny, tak to politici spravia za nich a rozhodnú. Mňa dosť hnevá, že voliči na Slovensku preferujú bezbrehé míňanie verejných financií na plošné zvyšovanie dôchodkov namiesto budovanie infraštruktúry pre detí a dospievajúcich. Ja nevravím, že máme dôchodcov ignorovať a nevsímať si ich. Hádam sme dostatočne vyspelá spoločnosť aby sme vedeli pomáhať adresne a nie len plošne. A peniaze neminuté na dôchodky by sme mohli zlepšiť napríklad detské knižnice, alebo centrá voľného času, alebo čo ja viem zušky. Nad týmto premýšľam, ako tým ľuďom vysvetliť, že hľadieť treba do budúcnosti. Útechu v minulosti hľadajú len národy bez budúcnosti, ako také Maďarsko.
